Anansi Ó Olóíkúmá
Ghanaian folktale
Wiehan de Jager

Óre enkolóng nabô, néíkesu Anansi inkosikosí te enkúrma énye. Náa kémelók olêng nená kósikosí. Néton apéj te enkíma aitobirakí. Óre peê ekú néítayu anyá.

1

Óre etaá kéjó Anansi ápík enedukúya enkútúk, néning peê éóshí kútúk ají. Néírriang Anansi néjo, "kéng'ai pasá inâ?" Nélo aból kútúk ají. Némanikí olóíkúmá onaúre olêng. Néjokí oloikumá, "Anansi inchoóki ajing'ú atúa ají amû ánáúre olêng. Áíng'úa enelákua nááta esúmash." Nébolu Anansi ílô óíkúmá, néísho ejing'ú.

2

Káke képiak olêng Anansi. Némeyieu néng'arie likái tung'áni inkosikosí enyéna. Néesêk olóíkúmá. Óre etotoná oloikumá ajó áítéru anyá inkosikosí, nébuaakí Anansi ajokí, "kéídúruk inkáik ínonó! Shómo ísujá!" Náa késípa ajó kéídúruk inkáik ó olóíkúmá amû eshomoyíé dúóó endáma pookí. Néíruk aló olkejú aisúj inkáík. Óre peê esidanú inkáik, néíkuyukuyúnye ashukunyé.

3

Óre métíi oloikumá, nényok Anansi amút inadúóó kosikosí. Néjo oloikumá áshúkúnye, nélau inkosikosí naanyâ. Néjokí oloikumá Anansi, "ashê naléng te enkitoomóno íno. Óre peê intóki alotú ídía shótó namánya iyíóók, óu táparanáki peê ashukú siî nanú enashê." Néípang oloikumá aikuyukuyarí aló enemánya.

4

Néton Anansi adamú enatiáka oloikumá. Óre nabô olóng, nélo Anansi enkají ó olóíkúmá. Nébaya Anansi enkají ó olóíkúmá enoshî kátá é entéípa, etaá kédóyio enkólong. Néínepu olóíkúma eiteleikíno endápídápoi aíj enkolóng. Óre peê édôl oloikumá Anansi, néíroróki ajokí, "súpa Anansi! Íyéuo mátang'ar endáa é entéípa?" Néwalikí Anansi ajokí, "eé!" Nétir esúmâsh olêng.

5

Nédoikí oloikumá atúa enkáré aitobír eneinosíéki endáa téíne. Néton Anansi te endapidápoi aanyú omeéu. Néílepu oloikumá te enkáre, néjokí Anansi, "eidípe taá póókí tóki. Máapé áanya endáa." Nédoikí oloikumá atúa enkáré. Néíteru anyá endáa enyé.

6

Néjo Anansi ádóíki enkáré, káke olkéndi naá, néídim atadóí olêng. Kéjo aké ádóyio, néílepúnye enkáre. Néaku képór aké enkáré, imedóyio. Nélaikíno katúkûl ashómo ainósa endáa.

7

Nédamishó Anansi. Nétum endúáátá. Népik isoitó imbeníá é enkilâ oméíroshíu. Néjo ádóíki enkáré, nédoyio aló abóri ó olkejú. Íjó émeng'ên! Nédol endáa ó olóíkúmá. Néítumurrúnye inkámulak.

8

Káke óre éjô Anansi ányá endáa ó olóíkúmá, néng'adie oloikumá. Néjokí oloikumá Anansi, "meáta enínkó tenínya endáa iáta enkilâ nairóshi aikó néjia. Mmê néjia oshî easí te enkáji ái." Óre éítû edamishó Anansi néítayu enkilâ natíi isóito.

9

Óre amû imeékure éíróshî, néíteru enkáre ailepíé. Néílep aló oríóng enkáré. Néírrugokíno Anansi atúa enkáré aing'ór olóíkúmá te osína. Néton aing'ór olóíkúmá edaá anyá endáa enyé narropîl.

10
You are free to download, copy, translate or adapt this story and use the illustrations as long as you attribute in the following way:
Anansi Ó Olóíkúmá
Author - Ghanaian folktale
Translation - Paul Maseri, Leonard Kotikash
Illustration - Wiehan de Jager
Language - Maa
Level - Longer paragraphs